Na ATTD 2026 bolo veľmi jasne vidieť, že diabetológia prechádza zásadnou zmenou – už nejde len o to, ako lepšie dávkovať inzulín alebo optimalizovať glykémie, ale o komplexný posun smerom k automatizácii liečby, skoršej identifikácii rizika a postupne aj k ovplyvneniu samotnej podstaty ochorenia.
MiniMed Vivera: smer k skutočne uzavretej slučke
Jednou z výrazných technologických noviniek bol nový algoritmus MiniMed Vivera, ktorý sa snaží odstrániť jednu z posledných veľkých bariér dnešných komerčných hybridných systémov, a to potrebu manuálne oznamovať jedlo. Tento prístup je postavený na tom, že systém sa postupne učí správanie používateľa a dokáže reagovať na príjem potravy aj bez explicitného bolusu, čím sa približujeme k reálnemu „closed-loop“ systému bez nutnosti počítania sacharidov.
CGM už nie je len monitorovanie
Štúdia ukázala ako je možné využiť CGM dáta mimo klasického manažmentu diabetu. Ukazuje sa, že niektoré metriky, napríklad čas strávený nad 7,8 mmol/l, dokážu korelovať s rizikom vzniku T1D, a v kombinácii s ďalšími údajmi umožňujú identifikovať pacientov s vysokým rizikom ešte pred klinickou manifestáciou. CGM sa tak postupne posúva zo „sledovacieho nástroja“ do role prediktívneho a screeningového nástroja.
Zaujímavý praktický posun je aj na úrovni samotných senzorov – napr. Syai predstavil 21-dňový CGM senzor, čo znamená dlhšie kontinuálne sledovanie bez prerušení a tým pádom aj viac kvalitných dát pre analýzu a predikciu.
Autoprotilátky: rozhoduje kombinácia a kontext
Podobne sa mení aj pohľad na autoprotilátky, kde už nestačí len konštatovať ich prítomnosť, ale dôležité je, o aký typ ide, koľko ich je a v akom klinickom kontexte sa nachádzajú. Kombinácia viacerých protilátok spolu s dátami z CGM umožňuje oveľa presnejšie odhadnúť riziko progresie, pričom jedna izolovaná pozitivita sama o sebe nemusí znamenať vysoké riziko.
Digitálna dvojička: personalizácia v reálnom čase
Silnou témou boli aj tzv. digitálne dvojičky, teda digitálne modely pacienta, ktoré využívajú reálne dáta (CGM, inzulín, správanie, dáta z hodiniek, atp.) na simuláciu metabolizmu a umožňujú testovať rozhodnutia vopred. Prvé klinické dáta ukazujú zlepšenie time-in-range aj pokles HbA1c, čo naznačuje, že sa posúvame smerom k skutočne personalizovanej liečbe, kde odporúčania nebudú generické, ale „ušité na mieru“ konkrétnemu pacientovi.
Farmakoterapia: realita z praxe pri GLP-1 liečbe
Z praktického pohľadu boli veľmi cenné aj dáta o GLP-1 liečbe u pacientov s T1D. Po vysadení semaglutidu (Ozempic) dochádza k rýchlemu nárastu potreby inzulínu, poklesu time-in-range a výrazným zmenám najmä v bolusových dávkach. Pri tirzepatide (Mounjaro) sa objavil signál vyššieho výskytu diabetickej retinopatie, pričom kľúčovým vysvetlením je známy fenomén, že rýchly pokles HbA1c môže viesť k prechodnému zhoršeniu retinopatie, čo zdôrazňuje potrebu opatrnosti a pravidelných očných kontrol.
Teplizumab: prvý krok k ovplyvneniu priebehu ochorenia
Jedným z najzásadnejších posunov je nástup imunomodulačnej liečby, konkrétne teplizumabu, ktorý cieli T-lymfocyty zapojené do autoimunitného procesu a dokáže oddialiť nástup klinického T1D u rizikových pacientov. Ide o prvý reálny príklad toho, že vieme zasiahnuť ešte pred plnou manifestáciou ochorenia, aj keď zatiaľ ide o 14-dňovú infúznu liečbu, ktorá vyžaduje skorú identifikáciu pacientov a predstavuje skôr začiatok novej éry než finálne riešenie.
Bunková terapia: od vízie ku klinickej realite
Veľká pozornosť bola venovaná aj bunkovým terapiám, najmä tzv. umelo vytvoreným ostrovčekom, teda laboratórne vytvoreným ostrovčekovým bunkám, ktoré sa podávajú infúziou do portálnej žily podobne ako klasické transplantácie. Kľúčový posun spočíva v tom, že tieto bunky je možné vyrábať vo veľkom množstve, čím sa rieši dlhodobý problém nedostatku darcov, a zároveň sa tento prístup už posúva z experimentálnej roviny do klinických štúdií s reálnymi výsledkami.
Kam smeruje vývoj: výroba a ochrana buniek
Podľa prezentovaných dát smeruje celý výskym k tomu, aby bolo možné tieto bunky nielen vyrábať vo veľkom, ale aj ich bezpečne používať v organizme. Diskutujú sa prístupy ako génovo upravené bunky alebo alternatívy ku klasickej imunosupresii (napr. tegoprubart), pričom cieľom je vytvoriť funkčný systém, ktorý bude dlhodobo udržateľný a prakticky použiteľný.
Zaujímavý aspekt: limitom nie je len medicína
Z diskusie vyplynulo aj to, že rozšírenie transplantácií v USA nie je limitované len medicínou, ale aj legislatívou, keďže ostrovčekové bunky od zosnulých darcov sú klasifikované ako biologická liečba a nie ako orgány, čo komplikuje ich klinické využitie. Aj toto ukazuje, že budúcnosť liečby nebude závisieť len od vedy, ale aj od regulačného prostredia.
Dôležité na záver
Aj keď tieto výsledky pôsobia veľmi sľubne, je dôležité si uvedomiť, že ide zatiaľ o skoré klinické štúdie s malým počtom pacientov a relatívne krátkym sledovaním.
Celkový obraz
To najzaujímavejšie na ATTD 2026 je, že všetky tieto smery sa začínajú prepájať – CGM umožňuje identifikovať riziko, autoprotilátky pomáhajú stratifikovať pacientov, imunoterapia zasahuje do autoimunity, bunkové terapie riešia samotný nedostatok inzulínu a algoritmy spolu s digitálnymi modelmi optimalizujú každodennú liečbu.
Kam smerujeme?
Postupne sa tak presúvame od reaktívnej medicíny k medicíne, ktorá je prediktívna, personalizovaná a v niektorých prípadoch už aj schopná ovplyvniť samotný priebeh ochorenia.
Čo si zobrať z ATTD 2026
Diabetes už nemusí byť len ochorenie, ktoré manažujeme – čoraz viac sa približujeme k tomu, že ho vieme predvídať, spomaliť a v budúcnosti možno aj zásadne ovplyvniť.