Toto je jedna z najčastejších otázok, ktorú si kladie človek s diabetom. A zároveň je to otázka, na ktorú neexistuje univerzálna odpoveď.
Odpoveď totiž nie je: „2 jednotky.“
Správna odpoveď znie: „Záleží.“
Záleží od aktuálnej glykémie, cieľovej hodnoty, od toho, ako citlivo tvoje telo reaguje na inzulín, koľko inzulínu už máš aktívneho v tele a dokonca aj od toho, či si spal dobre alebo si pod stresom.
Čo je inzulínová citlivosť (ISF)?
Inzulínová citlivosť, často označovaná ako ISF (Insulin Sensitivity Factor), vyjadruje, o koľko mmol/l zníži jedna jednotka inzulínu tvoju glykémiu.
Inými slovami – hovorí nám, aký silný účinok má 1 jednotka inzulínu na tvoje telo.
Ak máš napríklad ISF = 2 mmol/l, znamená to, že 1 jednotka inzulínu zníži tvoju glykémiu približne o 2 mmol/l.
Je to jednoduché číslo ale jeho význam je obrovský.
Práve toto číslo rozhoduje o tom, či bude korekcia fungovať presne, alebo sa skončí hypoglykémiou či pretrvávajúcou hyperglykémiou.
Čo je korekčný faktor?
Korekčný faktor je praktické využitie inzulínovej citlivosti v reálnom živote.
Hovorí nám, koľko inzulínu si máme podať, aby sme sa dostali z aktuálnej glykémie na cieľovú hodnotu.
Nejde o „náhodné pichnutie“. Ide o výpočet.
Príklad z praxe
Predstav si nasledujúcu situáciu:
- Aktuálna glykémia: 12 mmol/l
- Cieľová glykémia: 6 mmol/l
- ISF: 2 mmol/l
Rozdiel medzi aktuálnou a cieľovou hodnotou je 6 mmol/l.
Ak 1 jednotka znižuje glykémiu o 2 mmol/l, výpočet je jednoduchý:
6 ÷ 2 = 3 jednotky inzulínu.
To je tvoja korekcia.
Matematicky je to jednoduché. Fyziologicky už menej.
Prečo to nie je také jednoduché?
Inzulínová citlivosť nie je konštanta. Nie je to pevné číslo, ktoré platí 24 hodín denne.
Mení sa podľa viacerých faktorov:
- Denná doba – ráno býva organizmus často inzulínovo rezistentnejší
- Pohyb – fyzická aktivita zvyšuje citlivosť na inzulín
- Choroba – zápalové procesy zvyšujú inzulínovú rezistenciu
- Spánok – jeho nedostatok znižuje citlivosť
- Stres – kortizol a adrenalín zvyšujú glykémiu
- Hormonálne zmeny – cyklus, puberta, iné endokrinné vplyvy
Preto môže rovnaká korekcia jeden deň fungovať presne a iný deň spôsobiť výrazný pokles glykémie.
Pri vyšších glykémiách býva inzulínová citlivosť horšia. To znamená, že keď sa nachádzaš v hyperglykémii, organizmus reaguje na inzulín menej efektívne. Rovnaká jednotka inzulínu môže mať menší účinok ako v normálnom glykemickom pásme.
Koľko inzulínu teda skutočne potrebujem?
Správna dávka inzulínu musí zohľadňovať:
- rozdiel medzi aktuálnou a cieľovou glykémiou
- tvoju aktuálnu inzulínovú citlivosť
- množstvo aktívneho inzulínu v tele (IOB – insulin on board)
- trend glykémie (rastie alebo klesá?)
Nejde o odhad ani o pocit. Ide o pochopenie vlastnej fyziológie.
Najčastejšia chyba
Jednou z najčastejších chýb je používanie jedného korekčného faktora počas celého dňa.
Realita je taká, že telo o 7:00 ráno reaguje na inzulín úplne inak ako o 22:00 večer.
Ak sú korekcie:
- príliš silné, ISF je nastavené príliš agresívne a môže dôjsť k hypoglykémii
- príliš slabé, ISF je príliš „mäkké“ a glykémia sa nedostane na cieľovú hodnotu
V oboch prípadoch vzniká frustrácia – nie preto, že inzulín „nefunguje“, ale preto, že jeho účinok nie je správne odhadnutý.
Inzulínová citlivosť ako základ stability
Inzulínová citlivosť je jedným zo základných pilierov stabilnej kompenzácie diabetu 1. typu.
Ak jej rozumieš, korekcie prestanú byť chaotickými zásahmi a stanú sa predvídateľným nástrojom riadenia glykémie.
A práve v tom je rozdiel medzi pasívnym „prežívaním s cukrovkou“ a aktívnym, vedomým riadením vlastného metabolizmu.
Diabetes nie je o náhode.
Je o porozumení systému, v ktorom žiješ každý deň. 📊💙