Stravovanie je jedným zo základných pilierov liečby diabetu. Popri inzulíne a pohybe má práve jedlo zásadný vplyv na kompenzáciu diabetika. V praxi sa najčastejšie stretávame s dvoma prístupmi k stravovaniu: fixným režimom a flexibilným režimom. S nimi úzko súvisí počítanie sacharidov a pojem TPJ – tukovo-proteínové jednotky.
Fixný stravovací režim
Fixný stravovací režim predstavuje tradičný prístup k stravovaniu diabetika, ktorý sa dlhé roky využíval a v určitých skupinách pacientov sa používa dodnes. Charakteristický je pevne stanoveným časom jedál a presne určeným množstvom sacharidov v jednotlivých jedlách. Strava je zvyčajne každý deň rovnaká alebo len minimálne obmieňaná. Dávky inzulínu sú v tomto režime nastavené podľa jedla, nie podľa aktuálnych potrieb pacienta.
Výhody:
- jednoduchosť
- menej počítania a rozhodovania
- vhodné pre:
- malé deti
- starších pacientov
- ľudí s nepravidelným sebamonitoringom
Nevýhody:
- malá flexibilita
- problém pri:
- vynechaní jedla
- oneskorení jedla
- spoločenských udalostiach
- horšie sa prispôsobuje modernému životnému štýlu
Flexibilný stravovací režim
Flexibilný stravovací režim predstavuje moderný prístup k liečbe diabetu, ktorý úzko súvisí s intenzifikovanou inzulínovou liečbou, používaním inzulínových púmp a systémov kontinuálneho monitorovania glykémie (CGM). V tomto režime si pacient dávkuje inzulín podľa jedla, ktoré plánuje skonzumovať, nie naopak. Základným predpokladom je znalosť sacharidového pomeru, teda koľko jednotiek inzulínu je potrebných na 10 gramov sacharidov. Na zvládnutie postprandiálneho nárastu glykémie je zároveň nevyhnutné počítať aj tukovo-proteínové jednotky (TPJ). Tento spôsob stravovania sa viac približuje režimu zdravého človeka a umožňuje flexibilne reagovať na fyzickú aktivitu, stres či ochorenie.
V rámci flexibilného stravovacieho režimu sa častejšie používajú rýchlo pôsobiace a ultra-rýchlo pôsobiace inzulíny, ktoré umožňujú lepšie prispôsobiť dávku inzulínu aktuálnemu zloženiu jedla a času jeho konzumácie. Tento typ inzulínov poskytuje rýchlejší nástup účinku, čím pomáha efektívnejšie tlmiť postprandiálny nárast glykémie a zvyšuje flexibilitu v každodennom živote pacienta.
Výhody:
- sloboda v stravovaní
- lepšia kvalita života
- lepšia kompenzácia diabetu
- možnosť optimalizovať glykémie po jedle
Nevýhody:
- vyššie nároky na:
- vzdelanie pacienta
- schopnosť počítať sacharidy a TPJ v jedle
- správne nastavené inzulínové pomery
- riziko chýb pri zlom odhade jedla
Sacharidové jednotky (SJ)
Sacharidová jednotka je zjednodušený nástroj, ktorým sa snažíme vyjadriť množstvo sacharidov v jedle. Hoci je praktická a v klinickej praxi široko používaná, neodráža komplexnosť trávenia ani individuálnu odpoveď organizmu na jedlo.
Nezohľadňuje glykemický index, glykemickú záťaž, obsah tukov a bielkovín ani individuálnu inzulínovú senzitivitu, čo môže viesť k nepresnému odhadu inzulínovej potreby.
V širokej ponuke potravín je potrebné počítať aj s tým, že rovnaká potravina od rôznych výrobcov sa môže výrazne líšiť v obsahu sacharidov, v závislosti od receptúry, spôsobu spracovania či pridaných zložiek. Spoliehanie sa na „odhad podľa druhu potraviny“ tak môže viesť k nepresnému výpočtu sacharidových jednotiek a následným výkyvom glykémie.
Najčastejšie používané definície:
- 1 SJ = 10 g sacharidov (najčastejšie v SR a ČR)
- niekde sa používa 1 SJ = 12 g sacharidov (dôležité vedieť, ktorý systém používate)
Prečo sú SJ dôležité?
- sacharidy majú najrýchlejší vplyv na glykémiu
- podľa počtu SJ si pacient vypočíta:
- bolus inzulínu
- korekciu glykémie
Príklad:
- 50 g chleba ≈ 2–2,5 SJ
- jablko (150 g) ≈ 1,5 SJ
- tanier cestovín ≈ 5–7 SJ (podľa porcie)
Sacharidový pomer
Sacharidový pomer vyjadruje, koľko jednotiek inzulínu je potrebných na pokrytie určitého množstva sacharidov, najčastejšie 10 gramov (1 sacharidová jednotka). Ide o jeden zo základných pilierov flexibilného stravovacieho režimu.
Sacharidový pomer je individuálny a môže sa líšiť nielen medzi jednotlivými pacientmi, ale aj u toho istého pacienta v priebehu dňa. Ranný sacharidový pomer býva často vyšší (viac inzulínu na rovnaké množstvo sacharidov) než večerný, čo súvisí s cirkadiánnymi rytmami a inzulínovou rezistenciou.
Dôležité je zdôrazniť, že sacharidový pomer nie je nemenná hodnota. Ovplyvňuje ho množstvo faktorov, ako napríklad fyzická aktivita, stres, ochorenie, hormonálne zmeny či zloženie jedla. Nesprávne nastavený sacharidový pomer môže viesť k opakovaným postprandiálnym hyperglykémiám alebo hypoglykémiám, aj pri „správne“ spočítaných sacharidových jednotkách.
Preto by mal byť sacharidový pomer pravidelne prehodnocovaný na základe glykémií po jedle a ideálne v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom.
Tukovo-proteínové jednotky (TPJ)
TPJ zohľadňujú vplyv tukov a bielkovín na glykémiu. Nástup TPJ je pomalší a má oneskorený vplyv na glykémiu. Často sa prejavuje až 6 hodín po jedle, no napriek tomu je z klinického hľadiska veľmi významný a môže výrazne ovplyvniť celkovú kompenzáciu glykémie.
Prečo nestačia len SJ?
Jedlá s vysokým obsahom tukov a bielkovín (pizza, burgre, smotanové omáčky) môžu:
- spôsobiť dlhodobé zvýšenie glykémie
- viesť k nočným hyperglykémiám
- „rozbiť“ inak dobre nastavený režim
Zjednodušený princíp TPJ:
- 1 TPJ ≈ 100 kcal z tukov a bielkovín
- inzulín sa podáva:
- oneskorene
- rozložene v čase (napr. pomocou rozloženého bolusu v pumpe)
TPJ sú obzvlášť dôležité v modernej liečbe pacientov. Niektoré systémy vedia efektívne pracovať so zadanými TPJ a kompenzovať tak postprandiálny nárast glykémie.